Termín kurzu: 26. 4. 2025, 3. 5. 2025, 10. 5. 2025, 17. 5. 2025, 24. 5. 2025 (soboty), 8:30 – 17:45 hod.
Miesto konania kurzu: Právnická fakulta UK v Bratislave, Šafárikovo nám. 6, Bratislava (prezenčne)
Cena kurzu: 199 eur s DPH
Prihlasovanie na kurz TU.
Kurz bude zameraný na dejepis, štátovedu a filozofiu.
Dejepis
1. všeobecné dejiny – starovek, stredovek, novovek
2. všeobecné dejiny 19. a 20. storočia
3. slovenské dejiny do roku 1918
4. slovenské dejiny po roku 1918
Štátoveda
Fungovanie všeobecne záväzných pravidiel správania je nerozlučne späté s existenciou verejno-mocenskej autority, ktorou je štát. Ten určuje nielen postupy pre tvorbu týchto pravidiel, ale tiež ich vymáhanie a spôsob rozhodovania sporov. Moderný štát je v tejto súvislosti založený na princípe deľby moci, slúžiacej ako prostriedok na dosiahnutie cieľa, ktorým je predovšetkým ochrana základných práv a slobôd jednotlivcov. Kurz je preto orientovaný na vysvetlenie základných štátovedných pojmov a úloh zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci pri napĺňaní funkcií štátu.
Filozofia
Úvod do filozofie. Čo je to filozofia? Vzťah filozofie k ostatným oblastiam kultúry (veda, umenie, náboženstvo). Filozofické disciplíny a ich význam v súčasnej kultúre (filozofická antropológia, politická filozofia, filozofia dejín, filozofická etika, axiológia, estetika, logika, epistemológia, ontológia a i.). Vznik filozofie. Vzťah filozofie a mýtu. Grécka prírodná filozofia. Pytagoras. Antropologický obrat. Sofisti. Sokrates. Platón. Aristoteles. Filozofia v Ríme a rímska jurisprudencia. Stredoveká filozofia, Renesancia a humanizmus, Osvietenstvo, Nemecká klasická filozofia, Voluntarizmus, Existencializmus, Fenomenológia, Totalitné ideológie 20. storočia, Filozofia jazyka. Postmoderna.
Lektorka: Mgr. Bc. Renáta Kišoňová, PhD.
Renáta Kišoňová je filozofka a právnička. Absolvovala doktorandské štúdium v programe Systematická filozofia obhajobou dizertačnej práce Súčasné podoby evolučnej ontológie. V rokoch 2007- 2019 pôsobila ako odborná asistentka na Katedre filozofie FF TU v Trnave so zameraním na výučbu Sociálnej filozofie, Metafyziky, Kognitívnej estetiky a Filozofie evolúcie. Od roku 2019 pôsobí na Katedre Teórie práva a filozofie práva Právnickej fakulty UK v Bratislave so zameraním na výučbu Právnej a politickej filozofie, Teórií spravodlivosti v 20. st. a Základov sociológie práva. Participuje tiež v Centre kognitívnych štúdií publikačnou a výskumnou činnosťou.
Lektor: doc. Mgr. et Mgr. Ondrej Podolec, PhD.
Je členom Katedry právnych dejín a právnej komparatistiky Právnickej fakulty UK a pôsobí aj v Ústave pamäti národa. Je absolventom Filozofickej i Právnickej fakulty UK a v minulosti pracoval aj v Slovenskej akadémii vied. Vo svojej vedeckej činnosti sa zaoberá právnymi dejinami, osobitne vývojom politických systémov, dejinami správy a perzekúciami občanov nedemokratickými režimami. Je autorom viacerých monografií, odborných publikácií a desiatok vedeckých štúdií, ktoré publikoval na Slovensku i zahraničí.
Lektor: Mgr. Adam Köszeghy, PhD.
Pôsobí na Katedre právnych dejín a právnej komparatistiky, Univerzita Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty. V rámci svojej vedeckej a publikačnej činnosti sa venuje hospodárskym právnym dejinám, prevažne obdobiu hospodárskeho vývoja po roku 1948 v Československu. Je autorom početných vedeckých prác, ktoré publikoval na Slovensku i v zahraničí.
Lektor: Mgr. Vincent Bujňák, PhD.
Absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (2015) so ziskom Ceny rektora za vynikajúcu diplomovú prácu. Doktorandské štúdium v odbore ústavné právo ukončil v roku 2018 a od februára 2019 pôsobí na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského ako odborný asistent. Vo výskumných aktivitách sa za meriava najmä na problematiku interpretácie ústavného textu a ochrany verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. V pedagogickej praxi využíva osemročné skúsenosti s tvorbou legislatívy, získané v rámci spolupráce s koaličnými aj opozičnými poslancami Národnej rady SR pri tvorbe viacerých zákonov. Spolupodieľal sa na schválenom znení právnych noriem v rôznych fázach legislatívneho procesu, ktoré sa nachádzajú napríklad v zákone o úveroch na bývanie, v Správnom súdnom poriadku, v zákone o registri partnerov verejného sektora či v Ústave SR (čl. 55a). Je spoluautorom učebnice Teória a prax právnej normotvorby (2023) a komentárov Zákon o politických stranách a politických hnutiach (2019) a Zákon o zhromažďovacom práve (2022), a rovnako bol súčasťou autorského kolektívu viaczväzkového komentára k Ústave Slovenskej republiky. Bol členom právneho tímu, ktorý vypracoval úspešné podanie pre skupinu poslancov Národnej rady SR namietajúcich protiústavnosť ustanovení školského zákona týkajúcich sa prijímania žiakov na stredné školy (PL. ÚS 11/2013) a úspešné podanie vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb na komunálnej úrovni (PL. ÚS 1/2019). V minulosti pôsobil ako poradca predsedu Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií (2012 – 2013) a podieľal sa na vypracovaní právnej argumentácie v historicky prvých rozhodnutiach, ktorými tento dohľadový orgán uložil pokuty za porušenie čl. 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, pričom tie to rozhodnutia obstáli aj v konaní pred Ústavným súdom (rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 436/2014 a sp. zn. I. ÚS 421/2014). Samostatne vypracoval aj podanie a právnu argumentáciu týkajúcu sa nesprávnej interpretácie spomínaného ústavného zákona o ochrane verejného záujmu viacerými územnými samosprávami, ktorú mu v roku 2017 potvrdil Najvyšší súd SR, čo viedlo k zverejneniu kľúčových údajov z oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov (rozhodnutie sp. zn. 3 Sžo 267/2015). Od novembra 2023 pôsobí ako externý poradca sudcu Ústavného súdu.
Lektor: doc. JUDr. Marek Domin, PhD.
Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde úspešne ukončil aj rigorózne konanie (JUDr.), doktorandské štúdium (PhD.) a kde mu bol udelený aj titul docent v odbore ústavné právo (doc.). Počnúc rokom 2011 pôsobí na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského, v súčasnosti ako docent a zástupca vedúceho katedry. Je autorom alebo spoluautorom niekoľkých desiatok vedeckých a odborných prác publikovaných doma i v zahraničí. V rámci svojej vedeckej a publikačnej činnosti sa orientuje na rôzne oblasti štátovedy a ústavného práva, najviac však na postavenie hlavy štátu a problematiku volieb. Je autorom troch monografií – Žreb ako spôsob výberu politických reprezentantov. Budeme si slovenských poslancov vyberať náhodne? (2023); Všeobecnosť volebného práva v Slovenskej republike a jej materiálne zabezpečenie (2018) a Inštitút kontrasignácie aktov hlavy štátu. Osobitne v podmienkach ústavného systému Slovenskej republiky (2015), ako aj vysokoškolskej učebnice Volebné právo a volebné systémy (2021, druhé vydanie). Taktiež je autorom alebo spoluautorom viacerých komentárov k právnym predpisom, vrátane komentáru k Ústave Slovenskej republiky. Okrem akademickej pôdy pôsobí aj v praxi. Opakovane bol konzultantom misií OBSE pozorujúcich voľby na Slovensku a v minulosti bol členom pracovnej skupiny pri ministerstve vnútra, ktorej úlohou bolo posúdiť možnosti zavedenia elektronických volieb na Slovensku. Od roku 2021 je aj externým poradcom Ústavného súdu.
Lektor: JUDr. Stanislav Gaňa, PhD.
Absolvoval v roku 2003 s vyznamenaním a pochvalou dekana Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorej získal v roku 2004 titul doktora práv (JUDr.) a v roku 2008 vedecko-akademickú hodnosť „philosophiae doctor“ (PhD.) vo vednom odbore trestné právo. V rokoch 2003 až 2005 pracoval na odbore trestnej legislatívy a prevencie kriminality Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré zastupoval v rôznych expertných pracovných skupinách na Slovensku i v pracovných skupinách Rady Európskej únie. Slovensko reprezentoval na viacerých medzinárodných konferenciách (Brusel 2004, Haag 2004, Záhreb 2005). V rokoch 2005 až 2021 pôsobil na odbore legislatívy a milostí Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, od novembra 2014 až do konca roku 2021 vo funkcii riaditeľa. V rokoch 2010 až 2012 pôsobil ako externý pedagóg na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Od septembra 2019 je odborným asistentom Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorej vyučuje predmety teória a prax legislatívy, ústavné právo a štátoveda v dennej i externej forme výučby. Vo svojej odbornej činnosti sa zameriava na oblasť legislatívy, ľudských práv a ústavných orgánov. Podieľal sa na príprave viacerých zákonov, zúčastňuje sa odborných seminárov a konferencií a je spoluriešiteľom viacerých vedeckých projektov (VEGA). Odborne sa podieľal na Olympiáde ľudských práv. Je autorom a spoluautorom odborných článkov, spoluautorom Komentára k Ústave Slovenskej republiky (Milan Čič a kolektív, 2012), vysokoškolskej učebnice Prípadové štúdie z teórie a praxe legislatívy (2021), monografie Ústavný systém Slovenska počas krízových situácií (2022) a vysokoškolskej učebnice Teória a prax právnej normotvorby (2023). Súčasne pôsobí ako prísediaci sudca disciplinárnych senátov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Bol ocenený Pamätnou medailou Právnickej fakulty Univerzity Komenského pri príležitosti 95 rokov od jej založenia, Pamätnou medailou Právnickej fakulty Univerzity Komenského pri príležitosti 100 rokov od jej založenia a Cenou profesora Miroslava Kusého.